Novinky a akcie e-mailom
Chcete od nás dostávať novinky priamo na váš e-mail?

Rozprávanie počas pätnástich posedení pri pive. Sen a predstavy ľudstva k jeho jednotlivým častiam.

Úvod VYŠLO U NÁS V. Špakovský: FABRIKA NA VÝROBU DUŠÍ


Keď pre homo sapiens sapiens existuje neviditeľná hmota (vzduch), prečo by súčasne nemohol existovať aj homo energetikus (neviditeľný tvor)?

     Autor formuloval vyššie uvedenú otázku s pocitom prílišnej odvahy, ba až opovážlivosti. Následne sa však stretol s výrokom: „Ako viete, že neustály rozvoj vedy neprinúti vedcov k úvahám, že život a nie hmota existuje večne? Ako viete, že o 10 000 rokov nebude pre nás ďaleko prijateľnejšie uvažovať, že hmota vznikla zo života?“ od Louisa Pasteura, uvedeným v knihe Život pochádza zo života.

     Kniha FABRIKA NA VÝROBU DUŠÍ je zhrnutím autorových predstáv o zmysle existencie človeka a pokus o zladenie teologických, filozofických a ezoterických koncepcií o vzniku vesmíru a života na Zemi s teóriou evolúcie, Platónovej Anamnézis a spiritualistickej teórie o synchronicite náhod v živote a prenose energie medzi ľuďmi a "Zdrojom".  

 


Ochutnávka z knihy: 

 

Titulom Fabrika na výrobu duší som sa začal zapodievať pre desiatimi a možno aj viac rokmi. Vtedy nešlo o titul knihy, ale o scenár k filmu. Nepamätám sa, čo bolo  príčinou, čo dalo podmet, aby som takýto titul formuloval. Bol to dej, ktorý sa mi prisnil v cudzom prostredí (bol som na vojenskom cvičení v Prahe), kde po celodennom zamestnaní som so skupinou spoluslúžiacich celú noc putoval po pamätihodnostiach Prahy.

     Pamätám sa  presne, že v tom sne išlo o fabriku, ktorá sa nachádzala vo svete duší, teda mimo nášho ľudského sveta, a že hlavnými protagonistami boli Boh a Svätý Peter. Mal som jasnú predstavu o obsadení týchto postáv. Boli to dvaja známi slovenskí herci. Namýšľal som si, že by to mohol byť dobrý film. Scenár som v mysli dotvoril skoro do detailov tak, že dej perfektne fungoval.

     Už-už som sa chcel pustiť do písania, keď som si uvedomil, že ani pre významných a známych scenáristov sa nenájdu potrebné peniaze na financovanie výroby filmu. Existoval aj druhý dôvod, prečo som nezačal s písaním: nebol som totiž úplne presvedčený, či som už niektoré pasáže scenára nevidel a či skutočne ide len o moje originálne videnie.

     Teraz je to už ale iná "kapusta". Túto knihu píšem pre seba a čítať ju bude najmä moja manželka, pretože ju bude musieť prepisovať. Takto nie som viazaný na blahosklonnosť niekoho iného.

     Všetko sa začalo tak, že keď som dopísal svoju knihu Ekonómia verzus Soros (ktorá má tiež svojskú genézu), neustále ma prenasledoval pocit, že som dlžníkom niečím voči sebe samému. V citovanej knihe som totiž zabŕdol do problémov, ktoré mi boli veľmi vzdialené (ide o otázky filozofického charakteru). Ten nepríjemný pocit spočíval v uvedomení si, že som si dovolil viac v jednoznačnosti formulácii mojich výrokov súvisiacich s filozofickými otázkami, než by ma k tomu oprávňovala moja pripravenosť k filozofickému mysleniu. Ešte aj dnes, po viacročnom študovaní filozofických diel, by som to charak-terizoval nasledovne: pri rovnakej usilovnosti by som aj po desiatich rokoch mohol byť vo filozofii možno nádejným začiatočníkom.

     Štúdium filozofických diel ma priviedlo do situ-ácie, že som si osvojil a začal klásť večné otázky, ktoré si kladú všetky náboženské a filozofické učenia snáď od tej doby, kedy človek začal myslieť, a to:

  • Kto som?   
  • Odkiaľ pochádzam?
  • Aký je dôvod a zmysel života?

     Stotožňujem sa s názorom, že schopnosť človeka odpovedať na ne bola vždy menšia, než jeho schopnosti klásť tieto otázky. A práve to bolo hnacou silou jeho intelektu a hralo úlohu vo vývoji myslenia.

     Uvedomoval som si, že keď sa čo i len v hrubých rysoch budem chcieť priblížiť k pochopeniu odpovedí mytológov, teológov, filozofov a prírodovedcov na citované otázky, musím si vyjasniť vlastný filozofický postoj a definovať zorný uhol, z ktorého budem k existujúcim názorovým smerom pristupovať.

     I keď z pohľadu môjho filozofického postoja som najbližšie k pragmatizmu, v tejto knihe ponechávam prehovoriť svoje druhé Ja. To je totiž presvedčené (čo mi robí starosti), že všetko čo bolo, je (ktoré v čase neexistuje) a bude, sa nemôže vzájomne vylučovať, ale len zdokonaľovať v ponímaní ľudského videnia sveta.

     Aby som bol dobre pochopený, pod pragmatiz-mom rozumiem ideu, ktorej zmyslom je pokus o riešenie troch filozofických problémov, a to významu, pravdy a poznania. Som zástancom toho, že naše pojmy a súdy majú zmysel, ak sú spojené s praktickým životom a sú preň užitočné. Pravda potom nie je adekvátnym odrazom objektívnej reality vo vedo-mí, ale jej kritériom pre užitočnosť a prospešnosť.

     Musím zdôrazniť, že v praktickom živote odmietam idealistické špekulácie o konečných príčinách a princípoch, akceptujem dynamické chápanie sveta a pluralitu rovnocenných stanovísk. Som zástancom kladenia dôrazu na vedecké metódy, je mi blízka filozofia empirizmu. To všetko v takom ponímaní, že pri uznávaní omylnosti ako jednej zo základných existenčných daností človeka, som naklonený v živote akceptovať princípy hermeneutiky, filozofickej metódy, ktorá skúma poznanie ako špecificky otvorené a reflektované porozumenie (na rozdiel od metódy opisu a vysvetľovania).

     Moje druhé Ja knihu stavia na ezoterických hypotetických základoch. V knihe sa pokúšam reagovať na hypotetický model (s ezoterickými danosťami), vytvorený mojím druhým Ja, na jeho jednotlivé časti pohľadmi mytologickými, teologickými, filozofickými a prírodovedeckými, v ich vzájomnej konfrontácii vo väzbe na vyslovené otázky a ďalšie otázky rovnakého charakteru.

     Uvedomujem si, že uvedeným spôsobom definovať môj prístup k takým historicky ľudským otázkam, ako si kládli všetci svetom uznávaní filozofi, je dosť prázdne alebo nejasné. Preto už v úvode uvediem ešte niekoľko poznámok k tomu, ako celý projekt tejto knihy vznikal a čo ešte nato nadväzuje.

     Čo hovoria vedci, filozofi a myslitelia k nastolenej téme?

     Kombinovaný ezoterický a vedecký charakter pohľadov, ktorý sa v knihe objavuje, vychádza predovšetkým z Tajomstiev záhad od Edgara Caycea a populárnej vedeckej literatúry. Ktorý z uvedených pohľadov bude čitateľom viac akceptovaný, to je už iná otázka.